krátko prísl. 1. 2. st. kratšie ▶ trvajúc malý časový úsek; op. dlho: spor trval k.; pod vodou vydržím len k.; Nekritizuje a neodsudzuje zo zásady všetko, čo je o dve generácie kratšie na svete. [Vč 1983]
2. (i po čom; pred čím) ▶ v malej vzdialenosti od istého časového bodu, hneď, čoskoro: bolo k. popoludní; zobudil sa k. pred svitaním; k. nato odišiel; vzali sa k. po narodení dieťaťa
3. 2. st. kratšie ▶ na malú dĺžku: k. pristrihnuté nechty, vlasy
4. 2. st. kratšie ▶ s použitím malého množstva slov, úsporne v slovnom vyjadrení; syn. stručne; op. obšírne: k. odvetiť; k. informovať o probléme; k. zhrnúť, naznačiť obsah diela; skús to povedať kratšie
◘ fraz. držať niekoho na krátko byť voči niekomu veľmi prísny ◘ parem. ak chceš spať sladko, večeraj krátko
▷ na krátko ↗ nakrátko
nakrátko, pís. i na krátko prísl. 1. ▶ na krátky čas; počas kratšieho, bližšie nevymedzeného časového úseku, na chvíľu; syn. dočasne, načas, prechodne, op. nadlho, nastálo, trvalo: n. zastaviť pokles cien ropy; n. sa odmlčať; n. zadriemať; n. zavládol mier ↗ i fraz.; n. zavládlo v miestnosti ticho; len n. sa rozveselili; n. sa pri nás pristavili; som tu iba n.; zápas bol n. prerušený; Aj ja som prišiel do Viedne len nakrátko. [V. Šikula]
2. ▶ na malú vzdialenosť od niečoho, od niekoho: uviazať psa n.
3. ▶ na malú dĺžku (vlasov, chlpov, porastu): n. ostrihaný, vystrihaný muž; n. pokosený trávnik; Pod nosom sa mu ježili na krátko pristrihnuté fúziky. [D. Pastirčák]
◘ fraz. expr. držať/chytiť/vziať niekoho [priveľmi] nakrátko byť na niekoho (neprimerane) prísny, tvrdý, ostrý; nakrátko niekoho odbaviť a) nevenovať niekomu al. niečomu náležitú pozornosť b) odmietnuť niekoho; publ. nakrátko sa niekde zastavil život prestal fungovať zaužívaný chod spoločnosti (obyč. pre nejakú tragédiu); publ. nakrátko zavládol mier [medzi jednotlivými stranami] dočasne prestali isté spory, zmiernili sa protichodné postoje