zdediť -dí -dia zdeď! -dil -diac -dený -denie dok.
dediť -dí -dia deď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. (čo; po kom; ø) 1. ▶ nadobúdať majetok po zomretom podľa zákona al. závetu; získavať dedením: d. dom, peniaze; d. po matke, po otcovi, po rodičoch; d. zo zákona v prípade, ak poručiteľ nezanechal závet; d. zo závetu v prípade zanechania závetu; Šepce modlitbu podľa svätých kníh, dedených z pokolenia na pokolenie. [Ľ. Moncoľ]; Na našom území platilo uhorské obyčajové právo, podľa ktorého sa zaručovalo dedenie pôdy. [Pt 1999]; hovor. d. oblečenie po starších súrodencoch 2. ▶ získavať určité schopnosti, vlastnosti a pod. od predchádzajúcich generácií: d. nadanie na hudbu; Neušla tejto rodinnej kliatbe, dedenej z generácie na generáciu. [E. Farkašová] ▷ opak. dedievať -va -vajú -val; dok. ↗ zdediť