plnoprávne prísl.
plnoprávne prísl. ▶ majúc al. využívajúc všetky náležité práva; na základe (istých) náležitých práv; v súlade so všetkými náležitými právami: p. konať; druhá strana p. vypovedala zmluvu; p. sa začleniť do spoločnosti; p. registrovaný člen klubu; mať možnosť p. a slobodne rozhodovať o osude mesta; voľba je p. v ich kompetencii