osobne prísl.
osobne prísl. 1. ▶ (z pohľadu hovoriaceho) konajúc niečo al. vyjadrujúc postoje al. city ako konkrétna osoba, jednotlivý človek (v protiklade k človeku ako súčasti nejakej spoločenskej skupiny), sám za seba, priamo: o. sa v niečom angažovať; o. ma teší tímový výkon; za toto sa budete o. zodpovedať; táto téma mi je profesionálne i o. blízka; týka sa to aj mňa o.; o. ma to mrzí; do prípadu bol o. zainteresovaný; čo to pre teba o. znamená?; o. som presvedčený, že je nevinný; mne o. sa najviac páčila záverečná scéna; o. si myslím, že to nie je až také zlé 2. ▶ vzťahujúc niečo všeobecné na vlastnú osobu, na seba samého: neber to o.!; cítila sa o. dotknutá; zrejme si to vysvetlil príliš o. 3. 2. st. -nejšie ▶ majúc dôverný, osobný charakter, svedčiac o intímnom citovom prežívaní, dôverne: nechcel, aby ten rozhovor vyznel príliš o.; osobnejšie ladený úvodník; posledný film režiséra pôsobí najosobnejšie 4. ▶ za fyzickej prítomnosti, bez sprostredkovania, nesprostredkovane, priamo, sám: o. zablahoželať oslávencovi; vyzdvihnúť si zásielku o.; prišiel sa o. poďakovať; nepoznáme sa o. iba z videnia, z počutia; musíte sa o. dostaviť na súd; na svadbu sme pozývali každého o.; prihlásiť sa možno o., písomne alebo telefonicky; film na festivale o. uviedli jeho tvorcovia