neznámy -meho pl. N -mi m.
neznámy -ma -me 2. st. -mejší príd.
neznámy1 -ma -me 2. st. -mejší príd. 1. ▶ o ktorom sa nič nevie; ktorého nepoznáme, nepoznaný; op. známy: n. muž; neznáma žena, osoba; úplne n. autor, básnik; n. pojem; neznáma kapela, spoločnosť; neznáma tvár; ocitnúť sa v neznámom prostredí; zdržiavať sa na neznámom mieste; lákajú ho neznáme končiny; hra nie je pre slovenského diváka celkom neznáma; začalo sa trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi; požiar vznikol z dosiaľ neznámych príčin; vďaka je čoraz neznámejšou vecou; zásielka sa vrátila odosielateľovi s poznámkou „adresát n.“ zásielka nemohla byť doručená, pretože adresa bola neúplná, nepresná al. adresáta na adrese uvedenej na poštovej zásielke nebolo možno zastihnúť; Načo sa túlať kade-tade, načo vymetať neznáme kúty? [M. Urban]; Vždy, keď som ťa kreslila, miešalo sa vo mne niekoľko pocitov: akási neznáma radostná túžba, ale zároveň nesmierny smútok. [E. Farkašová]; Hľadeli dopredu, akoby ich zaskočil nejaký nový, ešte ohromujúcejší, ešte oveľa neznámejší prízrak, ako bola povodeň. [J. Johanides] □ práv. neznámy vlastník pôdy, pozemku ktorého meno nie je známe □ hrob, pomník Neznámeho vojaka pomník, pamätník vyjadrujúci poctu všetkým bezmenným padlým vojakom, ktorých sa nepodarilo identifikovať 2. iba v tvare 2. st. neznámejší ▶ o ktorom sa v širokej verejnosti z istého hľadiska málo vie, všeobecne menej známy: režisér vyberal známe i neznámejšie tváre; Keby sme nejaký náš neznámejší film predabovali do angličtiny, možno by nás zrazu prekvapila návštevnosť. [Pd 1994]; Keby sa v súboji s vami zranil neznámejší hráč, a nie Kovaľčuk, tresty by boli miernejšie. [Šp 2008]
neznámy2 -meho pl. N -mi G -mych m. ▶ človek, o ktorom sa nič nevie, neznámy, cudzí človek; op. známy: prišli nejakí dvaja neznámi; Neznámy povedal, že videl cez cestu prechádzať päť jeleňov. [M. Zelinka]; Bol zlostný na ňu, na toho neznámeho, na seba, na počasie, na všetko na svete. [I. Izakovič] ▷ neznáma2 -mej pl. N -me G -mych ž. ▶ neznáma, cudzia žena; op. známa: zistili telefónnu búdku, odkiaľ n. volala; Prosím vás..., - začala neznáma s číhavou, azda až priveľmi strojenou usmiatou zdvorilosťou, ktorej chýbala vrúcnosť. [J. Johanides]