neurčitý -tá -té 2. st. -tejší príd.
neurčitý -tá -té 2. st. -tejší príd. 1. ▶ ktorému chýba presná vymedzenosť obsahu, významu, platnosti; ktorý nie je jednoznačne určený; syn. nejasný, nejednoznačný: právne n. a hmlistý pojem; neurčitá a nejasná odpoveď; zastaviť výrobu na n. čas; údaje poskytovali len n. a nepresný obraz; formulácie v oboch správach boli neurčité a vágne; najneurčitejšia je prítomnosť □ práv. pracovný pomer na neurčitý čas práca na obdobie bez určenia trvania; lingv. neurčité číslovky číslovky pomenúvajúce nepresný počet, napr. málo, dosť; neurčité zámená zámená odkazujúce na osobu, vec, vlastnosť len všeobecne, neurčito, nekonkrétne, napr. niekto, ktosi; neurčitý slovesný tvar tvar, ktorým sa nevyjadrujú vetotvorné kategórie (osoba, čas, spôsob), neurčitok, prechodník, príčastie, slovesné podstatné meno; neurčitý člen v niektorých jazykoch osobitný slovný druh vyjadrujúci neurčitosť podstatného mena 2. ▶ majúci nevýraznú vlastnosť, kvalitu, podobu vzhľadom na určovaný jav; op. konkrétny: bolesti neurčitého charakteru; vlasy neurčitej farby; žena neurčitého veku; vydávať neurčité zvuky; mať iba neurčité predstavy o svojej budúcnosti 3. ▶ (o citoch, pocitoch) ktorý sa nedá vyjadriť slovami, nepomenovateľný: pociťovať n. smútok; zmocnila sa jej neurčitá obava; bol to večer plný neurčitého očakávania; Nemá nič, len hmlisté a neurčité tušenie. [L. Jurík]