maximum1 maxima maxím s. ⟨lat.⟩ ▶ najvyššia (možná, prípustná) hodnota určitej veličiny, najvyššia miera, čiastka, najvyšší stupeň, najväčšie (možné, prípustné) množstvo niečoho, horná hranica; op. minimum: m. zrážok pripadá na jún; dosiahnuť m. zisku; vyťažiť z niečoho m.; ceny ocele na svetových komoditných trhoch dosiahli dvojmesačné m.; indexy akcií na burze prekonali historické maximá; vytvoriť osobné m. v maratóne □ mat. absolútne maximum funkcie najväčšie číslo v množine všetkých hodnôt funkcie
maximum2 čast. ⟨lat.⟩ hovor. ▶ vyjadruje obmedzenie počtu, najvyššiu možnú hranicu, najvyššiu mieru, maximálne2, nanajvýš2: dosiahnuť m. päťdesiatkilometrovú rýchlosť; bude to stáť m. sto eur; lietadlo je určené m. pre dvanásť cestujúcich; odchádza do zahraničia m. na štyri mesiace