lepšie prísl.
lepšie prísl. 1. 2. st. ▶ k ↗ dobre: l. platené miesto; už sa cítim l.; ženy znášajú neúspech l. ako muži; bolo by l., keby ste odišli; chcel by som ťa l. spoznať; aby ste l. pochopili, o čo ide, uvediem príklad; vedel som, l. povedané, tušil, do čoho idem 2. vo vetnom základe (komu) ▶ vyjadruje pocity (zvýšenej) pohody, spokojnosti: doma mi je lepšie samému; nebolo by vám lepšie vonku? ◘ fraz. lepšie povedané vyjadrené iným slovom, výrazom, obyč. neočakávaným v danom spojení, ale výstižnejším ◘ parem. [je] lepšie raz vidieť ako stokrát počuť treba sa presvedčiť; lepšie podobrotky ako pozlotky; lepšie s múdrym plakať ako s bláznom skákať; lepšie svoje látať, ako cudzie chvátať radšej žiť skromne, ako brať cudzie, ako kradnúť