exekútor -ra pl. N -ri m. ▶ štátom určená a splnomocnená osoba na vykonanie exekúcie, súdny vykonávateľ exekúcie: daňový e.; vymenovať súdnych exekútorov; úrad exekútora; publ. čierni, pokútni exekútori osoby vymáhajúce exekúciu bez súdneho rozhodnutia; Chvel sa pred exekútormi. [P. Karvaš]; Musel mať istotu, že mu exekútor nezabaví posteľ, na ktorej líha. [H. Zelinová] ▷ exekútorka -ky -riek ž.