drobiť -bí -bia drob! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok.
drobiť sa -bí sa -bia sa drob sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok.
*droliť → správ. drobiť, mrviť, trúsiť
drobiť -bí -bia drob! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. (čo) 1. ▶ delením, lámaním, trením v rukách a pod. tvoriť z niečoho malé, drobné kúsky; syn. mrviť, meliť: d. chlieb, zrno prstami; d. hrudy zeme; mechanické drobenie kameňa, rudy; Drobila si rožtek do kávy. [H. Zelinová]; Mať drobila husiam žihľavu. [M. Rúfus] 2. ▶ deliť na viac častí a tým zmenšovať, oslabovať; syn. rozdrobovať, kúskovať: d. pozemky, pôdu; Žitňanci si odjakživa udržiavali jednodetný systém, aby sa majetky nedrobili. [A. Hykisch]; pren. Svojimi nezmyselnými táračkami drobila moju bolesť. [H. Zelinová] 3. ▶ prerušovať súvislý priebeh niečoho, porušovať celistvosť: d. hru; d. reč pomlkami; Bystrý prúd drobil mesačné svetlo. [A. Chudoba] 4. (koho) ▶ (o chlade a pod.) spôsobovať chvenie niekoho; syn. triasť, mrviť: zima ho drobí ▷ opak. drobievať -va -vajú -val; dok. k 1 – 3 ↗ rozdrobiť, k 1 i ↗ nadrobiť, podrobiť
drobiť sa -bí sa -bia sa drob sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1. ▶ deliť sa, lámať sa, rozpadať sa na drobné časti: chlieb sa drobí; betón, murivo sa drobí; zem, hruda sa pod rukami drobí; kameň sa drobí na kusy; voda spôsobuje postupné drobenie horniny; Drevo pod jeho sekerou sa drobilo, rozpadávalo. [M. Urban] 2. ▶ mať narušený priebeh, celistvosť, byť niečím (často) prerušovaný: hra sa spočiatku drobila (v osobných súbojoch) ▷ dok. ↗ rozdrobiť sa, k 1 i ↗ nadrobiť sa, podrobiť sa