bohviedokedy, pís. i bohvie dokedy zám. neurčité príslovkové
čertviedokedy, pís. i čertvie dokedy zám. neurčité príslovkové
čojaviemdokedy, pís. i čojaviem dokedy zám. neurčité príslovkové
dokedy zám. opytovacie príslovkové
ktohoviedokedy, pís. i ktohovie dokedy zám. neurčité príslovkové
ktoviedokedy, pís. i ktovie dokedy zám. neurčité príslovkové
neviemdokedy, pís. i neviem dokedy zám. neurčité príslovkové
bohviedokedy, bohviedokiaľ, pís. i bohvie dokedy, bohvie dokiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením); syn. čertviedokedy, čertviedokiaľ: nebudeme čakať b.; b. tam zostanú; Keby nebolo sponzorov a ochotných rodičov, gymnazisti by v starej budove študovali bohvie dokedy. [VNK 2002]
čertviedokedy, čertviedokiaľ, pís. i čertvie dokedy, čertvie dokiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením); syn. bohviedokedy, bohviedokiaľ: č. spal; Čertvie dokedy tu budeme tvrdnúť. [J. Balco]
dokedy zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ vyjadruje otázku (priamu i nepriamu) týkajúcu sa koncovej časovej hranice; syn. dokiaľ, pokiaľ: d. to bude trvať?; d. budeš v škole?; Študent, dokedy budeme na teba čakať? [V. Šikula]; Bude tam, dokedy bude chcieť. [J. Lenčo] 2. ▶ uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú, príslovkovú časovú al. prívlastkovú; syn. dokiaľ, pokiaľ: uvidíme, d. vydrží behať; budem robiť, d. budem vládať; termín, d. bolo treba zaplatiť, už uplynul
ktohoviedokedy, ktohoviedokiaľ, pís. i ktohovie dokedy, ktohovie dokiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením); nevedno dokedy; syn. bohviedokedy, bohviedokiaľ: mulatoval k. a zmeškal vlak
ktoviedokedy, ktoviedokiaľ, pís. i ktovie dokedy, ktovie dokiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením); nevedno dokedy; syn. bohviedokedy, bohviedokiaľ: mešká, budeme tu naňho k. čakať; Ten však len utekal, uháňal ktoviedokedy, lebo ho odvtedy už nikto nikdy nestretol. [A. Habovštiak]
neviemdokedy, pís. i neviem dokedy zám. neurčité príslovkové hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením): nie je ochotný čakať neviem dokedy, kým tá kniha vyjde; nemala si byť n. na nejakom večierku?; pred odchodom povedala, že sa už n. neozve