chlap -pa V chlape (oslovenie s príznakom hovorovej expresivity) pl. N -pi m.
chlap -pa pl. N -pi m. 1. ▶ dospelý človek mužského pohlavia; syn. muž: urastený, zavalitý, statný, tučný ch.; pekný, starý, zdravý, bradatý ch.; veď si už dospelý ch.!; chcel ukázať, aký je ch. chcel ukázať, koľko má sily; Taký to bol chlap, akého treba pohľadať, vysoký vyše dvoch metrov. [L. Ťažký]; Jemu a ešte zopár chlapom sa podarilo v ostatnej chvíli prebehnúť nazad. [L. Ballek]; Keď sa traja mocní chlapi zapreli do káry, hneď to šlo ľahšie. [J. Balco]; Niekedy to boli drsní chlapi, ale v jej prítomnosti akoby sa vrátili do detských čias. [O. Med] 2. ▶ nositeľ kladných mužských vlastností, silný, šikovný, nebojácny muž: čestný, pravý, riadny, správny, tvrdý ch.; stal sa z neho súci ch.; ozajstný ch. veľa znesie; vojna z neho urobila chlapa dospel; Kto nie je vojak, nie je chlap! [P. Jaroš]; Surniak je ostrý chlap. [J. Papp]; Všetci sa mu smejú, že je onuca a nie chlap! [Vč 1979] 3. iba V chlape hovor. expr. ▶ pri zvolaní, upozornení, výzve, oslovení (obyč. karhavo, vyčítavo, nahnevane, zlostne a pod.): ch. mizerný, nepodarený!; čo to robíš, ch. jeden!; Chlape, ta ber kapsu a slaninu a ta, za starým otcom. [V. Ferko] 4. hovor. ▶ ženatý muž vo vzťahu k žene, manžel, muž: môj ch.; prišla aj so svojím chlapom ◘ fraz. chlap ako buk mocný, urastený, zdravý muž; chlap ako hora statný, vysoký, urastený muž; chlap ako zo železa tvrdý, nepoddajný muž; zachovať sa ako [správny] chlap v správaní sa prejaviť čestne; buď chlap! vzmuž sa!; čertovský chlap prešibaný muž; chlap na [svojom/pravom/správnom] mieste muž, ako má byť, statočný muž; [je z neho/je už] hotový chlap je už dospelý, skúsený, zrelý muž; [prišli] do [jedného] chlapa všetci; slabý chlap a) telesne slabší muž b) zbabelý muž, slaboch; [stáť/bojovať] chlap proti chlapovi fyzicky sa stretnúť a bojovať muž s mužom; [robiť/vládať/zjesť] za chlapa (o žene, o dieťati) ako chlap, veľa ◘ parem. slovo robí chlapa (muž) má vždy dodržať slovo, sľub ▷ chlapisko -ka pl. N -ká G -písk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: náš sused je veru riadne ch.; hrmotné ch.; statný ch.; ch. jeden nepodarený; No, povedz, čo chceš, ty chrúst!, skríklo na neho to ozrutné chlapisko. [A. Bednár]