mestský -ká -ké príd.
mestský -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s mestom, väčším sídelným útvarom; patriaci mestu; nachádzajúci sa v meste; spravovaný mestom: mestská štvrť; mestské ulice, parky; mestské hradby; m. cintorín; mestská tržnica; mestské organizácie; mestské úrady; mestská polícia; m. rozpočet; údržba mestskej zelene; skúmať úroveň mestských a vidieckych základných škôl; mesto dostalo mestské výsady už v 14. storočí; Cítili, ako auto ide po mestskej dlažbe, videli slnkom ožiarené strechy mestských domov. [A. Baláž] □ hist. mestské štáty mestá tvoriace samostatné štáty, napr. Sparta, Korint, Atény; mestské právo súhrn všetkých právnych predpisov a zvyklostí, ktorými sa v stredoveku riadili obyvatelia mesta; admin., práv. mestská časť časť veľkého mesta tvoriaca samostatný správny celok s orgánmi verejnej správy; mestské zastupiteľstvo samosprávny orgán mesta; mestský úrad správny orgán mesta; knih. mestská knižnica verejná knižnica s univerzálnou skladbou knižničných fondov zriaďovaná a financovaná mestským úradom; dopr. mestská hromadná doprava systém hromadnej prepravy cestujúcich (autobusmi, električkami, trolejbusmi) v rámci jednej obce, mesta, nevyhnutný na väčšom osídlenom území, skr. MHD □ mestský dom (prv) budova slúžiaca správe mesta, radnica 2. 2. st. -kejší ▶ charakteristický pre mesto, pre obyvateľov mesta; kultúrou, spoločenským životom iný ako vidiecky, dedinský: mestskí ľudia op. vidiecki, dedinskí; m. spôsob života; mestská móda; výskum mestskej reči; zvyknúť si na m. zhon; bol bledý a neduživý ako typické mestské dieťa; novostavba poskytuje moderné mestské bývanie; vrtoch mestských fiflien [O. Čepan]; [Košice] patria k tým najmestskejším z našich miest. [L. Ballek]
Nové Mesto Nového -ta s. mestská časť Bratislavy;
Novomešťan, Mešťan -na pl. N -nia m.;
Novomešťanka, Mešťanka -ky -niek ž.;
novomestský, mestský -ká -ké príd.