často 2. st. -tejšie prísl.
často 2. st. -tejšie prísl. 1. ▶ veľa ráz opakovane (nepravidelne) po sebe, v hojnom výskyte, frekventovane, veľakrát, hojne, mnoho ráz; op. zriedka, zriedkavo: stáva sa to pomerne, príliš č.; chodíme tam dosť č.; č. hovorieval; č. o tom čítame; byť č. sám doma; deti bývajú č. choré; častejšie ako inokedy, ako kedykoľvek predtým; najčastejšie kladená otázka; expr. č., prečasto veľmi často, pričasto 2. ▶ v mnohých prípadoch, neraz: č. ani netuší; č. ani nevieš; sentimentálna a č. banálna zápletka; č. úplne zbytočná námaha; náročná a č. bezvýsledná procedúra; Lekár svojimi schopnosťami dáva život často beznádejne chorému človeku. [Pc 1999]