piskot -tu m.
piskot -tu m. 1. ▶ ostrý vysoký zvuk vznikajúci fúkaním do štrbiny nejakého nástroja al. vypúšťaním vzduchu cez zošpúlené pery, pískanie, hvizd: p. fanúšikov; nespokojný p. publika; vlna nadšeného piskotu; z diaľky počuť potlesk zmiešaný s piskotom davu 2. ▶ zvuk fúkacieho hudobného nástroja, pískanie: p. píšťalky, pikoly; Heligón hučal a piskot klarinetu bolo počuť len vtedy, keď sa klarinetista o pol doby omeškal. [V. Šikula] 3. ▶ ostrý vysoký hlas vtákov a niektorých živočíchov pri vzájomnom dorozumievaní al. ako varovanie v prípade nebezpečenstva, pískanie, pišťanie: p. lastovičiek; p. jastrabov, kaní; p. čajok nad morskými vlnami; p. komárov; líška počuje aj jemný p. myší; Spoza plota, zo záhrady, kam nám oči nevideli, ale uši počuli, priletela odpoveď: piskot vtáčích pyštekov. [D. Dušek] 4. ▶ ostrý, prenikavý zvuk (často nepríjemný a nežiaduci) vznikajúci pri pohybe, manipulácii s predmetmi a pod.; prenikavý zvuk (signalizačných) zariadení, pískanie: p. bŕzd, pneumatík; p. klaksónov, sirén; načúvať piskotu vetra; granát s piskotom rozvíril vzduch; Ozýva sa piskot lokomotívy a za oknom vidieť sivé stĺpy sivého staničného nástupišťa. [S. Háber] 5. ▶ hlasný, prenikavý, obyč. detský al. ženský krik, výskanie: z kúpaliska dolieha p. detí; Medzi piskotom dievčat sa výrazne vynímal hrubý chrapľavý hlasisko. [M. Čierny] 6. pl. N -ty i lek. ▶ slabé pískavé zvuky v telových orgánoch, obyč. ako sprievodný jav niektorých ochorení: dýchavica s piskotom pri výdychu; sťažuje sa na sústavný p. v ušiach; zápal priedušiek spôsobuje záchvaty kašľa, piskoty na pľúcach