naprieč prísl. i predl. s I a G
naprieč1 prísl. ▶ v priečnom smere, priečne, krížom: prejsť n. cez koľaje; rozrezať latku n.; motor uložený n. pred zadnou nápravou; špicatým nožom mäso napichujeme po vlákne, nie n.
naprieč2 predl. 1. s I ▶ vyjadruje smerovanie v uhlopriečke (v priestore al. v čase), krížom cez niečo: putovať pešo n. Slovenskom; cesta vedie n. lesom; pohorie sa tiahne n. celým kontinentom; plaviť sa n. oceánom; dokument prechádza n. dejinami filozofie; Chvíľu sme šli po okraji lesa, potom naprieč lúkou. [P. Andruška]; publ. budeme rokovať n. politickým spektrom so všetkými politickými stranami 2. s G ▶ vyjadruje umiestnenie v uhlopriečke, krížom cez niečo: výstavba chodníka n. parku; n. cesty sú závory; auto stálo n. vozovky; naplavené kamene utvorili n. potoka hrádzu; n. izby bola natiahnutá šnúra