mstiť sa -tí sa -tia sa -ti sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. 1. (komu, čomu; na kom, na čom; za čo; ø) ▶ odplácať sa pomstou, niečím zlým, obyč. za spáchané zlo, bezprávie, za skutočnú al. zdanlivú krivdu: kruto, bezdôvodne, úmyselne sa m. niekomu; už celé roky sa mstí svetu za ponižovanie a posmech; začal sa m. na nevinných ľuďoch; moje zásady mi bránia násilne sa m. na náhodne vybranom cieli; príbeh o otcovi, ktorý sa mstí za smrť svojej dcéry; Ak sa Renáta mstila mužovi za modriny, nestal som sa len nástrojom jej pomsty? [B. Šikula]; Odborníci v manželských poradniach radia 4 N: nevyčítať, nešpehovať, nekontrolovať, nemstiť sa! [BŽ 2009]
2. (ø; komu) ▶ mať, spôsobovať nepríjemné následky: chyby sa mstia; prečo sa mi všetko mstí?; teraz sa mu mstia krivdy, ktoré spôsobil; Človek zmenil klímu. A príroda sa teraz mstí. [HN 2002]
▷ dok. ↗ pomstiť sa
mstiť -tí -tia -ti! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. zried. (koho, čo) ▶ vykonávať pomstu, odplatu, niečo zlé za spáchané zlo al. bezprávie: m. krivdu, niečiu smrť; mstí svoju sestru; Oni mstia svojich, naši prídu pomstiť nás. [L. Ťažký] ▷ dok. ↗ pomstiť