Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kvákať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. (vydávať zvuk kvákania; viesť dlhé reči)

kvákať -áče/-áka -áču/-ákajú (ne)kváč/(ne)kvákaj! -ákal -áčuc/-ákajúc -áčuci/-ákajúci -ákaný -ákanie nedok. (šticovať)

kvákať1 -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. 1. ▶ (o kačke, žabe) vydávať zvuk kva, kvá, kvak, kvák: na rybníku kvákali divé kačky; rosničky hlasno kvákajú; O žabiakovi kvákali žabky ležiace v bahne. [V. Čurmová]
2. expr. ▶ zbytočne, priveľa rozprávať, viesť dlhé reči; syn. tárať, trepať: k. s kamarátkou; k. stále, dokola to isté; v jednom kuse kvákajú o práci; počúva kvákanie pri vedľajšom stole; Len som táral, kvákal, zabával som slečinku. [P. Andruška]
parem. kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony človek sa musí prispôsobiť okoliu
dok.kvaknúť1, zakvákať


kvákať2 -áče/-áka -áču/-ákajú (ne)kváč/(ne)kvákaj! -ákal -áčuc/-ákajúc -áčuci/-ákajúci -ákanie nedok. expr. (koho, čo (za čo)) ▶ silno a bolestivo ťahať za vlasy, šticovať: k. dievčatá za vrkoče; k. dieťa hrebeňom; pri česaní ju matka nechtiac kvákaladok.kvaknúť2


kvaknúť1 -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutie dok. 1. ▶ (o kačke, žabe) vydať zvuk kva, kvá, kvak, kvák: Kvak! - kvakla žaba v smrteľnej úzkosti. [J. Balco]
2. hovor. expr.povedať niečo, ozvať sa: opováž sa nahlas k.!
nedok.kvákať1

kvaknúť2 -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutie dok. expr. (koho, čo za čo) ▶ silno a bolestivo potiahnuť za vlasy, pošticovať: poriadne ju kvakol za vrkočnedok.kvákať2

Súčasné slovníky

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021

Historické slovníky

Iné