kvákať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. (vydávať zvuk kvákania; viesť dlhé reči)
kvákať -áče/-áka -áču/-ákajú (ne)kváč/(ne)kvákaj! -ákal -áčuc/-ákajúc -áčuci/-ákajúci -ákaný -ákanie nedok. (šticovať)
kvákať1 -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. 1. ▶ (o kačke, žabe) vydávať zvuk kva, kvá, kvak, kvák: na rybníku kvákali divé kačky; rosničky hlasno kvákajú; O žabiakovi kvákali žabky ležiace v bahne. [V. Čurmová] 2. expr. ▶ zbytočne, priveľa rozprávať, viesť dlhé reči; syn. tárať, trepať: k. s kamarátkou; k. stále, dokola to isté; v jednom kuse kvákajú o práci; počúva kvákanie pri vedľajšom stole; Len som táral, kvákal, zabával som slečinku. [P. Andruška] ◘ parem. kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony človek sa musí prispôsobiť okoliu ▷ dok. ↗ kvaknúť1, zakvákať
kvákať2 -áče/-áka -áču/-ákajú (ne)kváč/(ne)kvákaj! -ákal -áčuc/-ákajúc -áčuci/-ákajúci -ákanie nedok. expr. (koho, čo (za čo)) ▶ silno a bolestivo ťahať za vlasy, šticovať: k. dievčatá za vrkoče; k. dieťa hrebeňom; pri česaní ju matka nechtiac kvákala ▷ dok. ↗ kvaknúť2
kvaknúť1 -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutie dok. 1. ▶ (o kačke, žabe) vydať zvuk kva, kvá, kvak, kvák: Kvak! - kvakla žaba v smrteľnej úzkosti. [J. Balco] 2. hovor. expr. ▶ povedať niečo, ozvať sa: opováž sa nahlas k.! ▷ nedok. ↗ kvákať1
kvaknúť2 -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutie dok. expr. (koho, čo za čo) ▶ silno a bolestivo potiahnuť za vlasy, pošticovať: poriadne ju kvakol za vrkoč ▷ nedok. ↗ kvákať2