odušu, pís. i o dušu prísl.
odušu, pís. i o dušu prísl. expr. ▶ použijúc všetku energiu pri nejakej aktivite, s plným nasadením a oduševnením, horlivo: o. tancovať, spievať; diváci tlieskali o dušu; hráčky bez výnimky hrali o.; psiská brechali o dušu; V neďalekých záhradách vypiskovali odušu drozdy. [D. Kováč]; Všetci sa odušu objímali. [G. Futová]; A tam [v hoteli] už telefón vyzváňa o dušu. [KŽ 1960] bez prestania ◘ fraz. [robiť niečo] ako odušu/o dušu čo najintenzívnejšie, zo všetkých síl; expr. [robiť niečo, bežať, kričať] odušu/o dušu [spasenú] vykonávať činnosť zo všetkých síl, naplno, so zápalom, veľmi rýchlo