doprostred1 prísl. ▶ na miesto v strede, do prostriedku, do stredu; syn. naprostred, naprostriedok: postaviť sa d.; sadli si d., aby lepšie videli; Rukou spravil veľký kruh a dlaňou vtlačil doprostred bodku. [R. Jašík]
doprostred2 predl. s G ▶ vyjadruje smerovanie al. umiestnenie, umiestňovanie do stredu niečoho; syn. naprostred: plávali d. jazera; stal si d. kruhu; odtisol hrnček d. stola; Zasmial sa dlháň s nohami natiahnutými až kdesi doprostred kuchyne. [M. Urban]