celkom prísl.
celkom čast.
celkom1 prísl. ▶ vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti; syn. úplne, plne: bielizeň už c. uschla; sneh už c. zmizol; c. zabudol na schôdzku; choroba ho c. zmorila; pomohol mu c. cudzí človek
celkom2 čast. 1. ▶ vyjadruje hodnotenie miery deja, stavu, vlastnosti ako značnej, ale nedosahujúcej úplnosť prejavu; syn. pomerne, dosť, v podstate: po anglicky hovorí c. dobre; pacientovi sa darí c. uspokojivo; c. si to vystihol; Po štyroch náročných pretekoch som spokojná. Celkom dobre som sa rozbehla. [Sme 2003] 2. v spojení s časticami určite, iste, isto ▶ zdôrazňuje istotu, pevné presvedčenie o platnosti výroku, výpovede; syn. bezpochyby: c. isto sa vráti; c. určite nebol vtedy pri rozume; A práve v tej chvíli, keď som sa obrátil dozadu, celkom iste tam stál človek, ktorého som sa zľakol. [A. Mráz] 3. v spojení s vymedzovacími zámenami ▶ zdôrazňuje úplnosť, krajnú mieru; syn. vôbec, vonkoncom: nepovedali, nepočuli c. nič; c. nikto ich nepotrebuje; nemám s tým c. nič 4. hovor. v spojeniach celkom dobre, celkom pokojne, celkom ľahko s modálnymi slovami ▶ vyjadruje hodnotenie uskutočnenia deja (nadobudnutia vlastnosti) ako značne pravdepodobné; s vysokou mierou pravdepodobnosti, bez väčších problémov: toto je c. dobre možné; také niečo sa c. pokojne mohlo stať; to by z nich c. ľahko vyvstalo ◘ fraz. byť celkom k svetu a) dobre vyzerať b) byť schopný, šikovný, súci