jeho neskl. zám. privlastňovacie adjektívne
ho3 G i A (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobných zámen on i ono ↗ on: spýtaj sa ho [chlapca, dieťaťa] na to; zavolaj ho sem; pristúpil k zábradliu a chytil sa ho; skontrolujte ventilátor a očistite ho od prachu; porov. i ↗ jeho3, neho
jeho1 neskl. zám. privlastňovacie adjektívne 1. ▶ odkazuje na privlastňovací vzťah (vlastníctvo, prináležanie, príslušnosť, autorstvo) osoby mužského zried. stredného rodu (o ktorej sa hovorí) k inej osobe al. veci, deju, vlastnosti: j. manželka, syn; j. tajomník; j. kabát, ceruzka, obydlie; tá taška je j.; j. postieľka postieľka dieťaťa; bola to j. myšlienka, vynaliezavosť; prokurátor dal návrh na j. vzatie do väzby; v j. veku som už bol ženatý; j. vlak už odišiel vlak, ktorým mal odísť 2. ▶ odkazuje na príslušnosť určitej vlastnosti k veci mužského a stredného rodu, o ktorej sa hovorí: j. obnosenosť [kabáta] bola až nápadná; má rád leto a j. krásy 3. blíži sa významu prídavného mena expr. ▶ vyjadrujúci tesný citový vzťah osoby mužského rodu, o ktorej sa hovorí, k veci al. javu: je to j. deň; prichádza j. čas; už ho víta j. Bratislava 4. ▶ súčasť oficiálnych titulov osoby mužského rodu: j. lordstvo; j. kráľovská výsosť; j. excelencia pán veľvyslanec; j. magnificencia rektor vysokej školy; (v oficiálnom písomnom styku) J. Excelencia, J. Magnificencia ◘ fraz. hrub. otca jeho! zahrešenie vyjadrujúce hnev
jeho2 neskl. ž. hovor. ▶ manželka, priateľka v partnerskom vzťahu: Tá jeho sedí v hľadisku a pocestuje s ním aj do Prahy. [VNK 2003]
jeho3 G i A (v postavení s dôrazom a bez predložky) osobných zámen on i ono ↗ on: j. [chlapca, dieťaťa] sa to vôbec netýka; j. sa ani nepýtaj; prečo ste potrestali práve jeho?; porov. i ↗ ho3, neho
neho G a A (v postavení po predložke) osobného zámena on, G (v postavení po predložke) osobného zámena ono ↗ on: nehnevaj sa na neho; všetci okolo neho sa zabávajú; predložila pred neho plný tanier; všetko závisí od neho; sadni si vedľa neho; stáva sa z neho dospelý muž; Nevyčaríš z mokrého dreva piesne. Nebudú z neho husle. [L. Vadkerti-Gavorníková]; Keď zhasne oheň, to akoby slnce zhaslo. Zamrzneme bez neho. [Sln 1972]; porov. i ↗ jeho3, ho3