dym -mu m.
dym dymu pl. N dymy m. ▶ plyny a čiastočky popola vznikajúce pri horení: hustý, čierny d.; tabakový d.; voňavý d. (kadidla); jedovatý, štipľavý d.; d. z cigarety; stĺp, mračno dymu; z komína stúpa d.; d. sa chumelí, valí; d. sa rozplynul; vietor rozháňa d.; narobiť veľa dymu; izba smrdí dymom, od dymu; dusiť sa v dyme, od dymu; d. dráždi na kašeľ; od dymu štípu oči; vypúšťať kolieska dymu; mesto zahalené dymom; sopka chrlila dym a popol; Chvíľu bafkal, zamyslene vyfukoval dym. [H. Zelinová] ◘ fraz. rozplynúť sa/stratiť sa/zmiznúť ako dym rýchlo, nepozorovane; [je tu] dymu, že by sa dal krájať/že by mohol sekery vešať veľmi veľa; kúpiť/predať niečo za fajku dymu lacno; nestojí to ani za fajku dymu al. stojí to za fajku dymu nemá to žiadnu cenu, nie je to nič hodné; všetko je iba dym márnosť ◘ parem. niet dymu bez ohňa všetko má svoju príčinu; keď sa o niečom hovorí, obyč. je na tom niečo pravdy; veľa dymu, málo ohňa veľa rečí, málo úžitku, veľa kriku pre nič ▷ dymček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: Hľadel kamsi do povaly, púšťajúc pred seba krátke beláskavé dymčeky. [M. Urban]