napohľad, obyč. pís. na pohľad prísl.
pohľad -du pl. N -dy m.
napohľad, obyč. pís. na pohľad prísl. ▶ na základe prvého dojmu, bez hlbšieho skúmania, bez dlhšieho pozorovania; syn. zdanlivo, naoko: n. všedný príbeh; kópia na pohľad nerozoznateľná od originálu; n. sa tu nič nezmenilo; n. ten kufor vyzeral ľahší; Takto napohľad je pani profesorka drobnejšia, štíhla. [P. Vilikovský]; Hľadím na podlhovastú, napohľad kamennú tvár, na ktorej sa nehýbe ani sval. [L. Ballek]; Skalolezenie sa na pohľad ponáša na horolezectvo. [KSl 1974]