parobok -bka pl. N -bci/-bkovia m.
parobok -bka pl. N -bci/-bkovia G -bkov m. hovor. zastaráv. ▶ (obyč. v dedinskom prostredí) slobodný dospievajúci chlapec al. mladý muž, mládenec, mladík, šuhaj: mladý, rúči, polodospelý p.; šarišskí parobci v krojoch; Vyrastení parobkovia, pyšní, že môžu byť celej obci užitoční, jelšovými halúzkami šľahali vodu a plašili ryby do prielazu. [B. Belák]; Čo sa predvádzaš ako opitý parobok? [A. Pavelková]; Ona pred tebou nikoho nemala, veď aj na zábavách s ňou parobci nechceli tancovať, lebo si nikoho nepustila k telu. [M. Zelinka] ▷ parobček -ka pl. N -kovia m. zdrob. i expr.: v programe účinkoval jeden p. a samé dievčence; parobčisko -ka pl. N -ká G -čísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: U nás také parobčisko, do povaly mu je nízko. [ľudová pieseň]