nemožnosť -ti -tí ž.
nemožnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ situácia, v ktorej sa niečo nemôže, nedá uskutočniť, v ktorej uskutočnenie niečoho nie je reálne; op. možnosť: n. dohody; dočasná n. výkonu konkrétnej pracovnej činnosti; n. poľnohospodárskeho využívania pozemku; uznať n. vybudovania prístupovej cesty; pri nemožnosti komunikácie s okolím vzniká osamelosť; n. opravy veľkej škody na aute; Včera ju veľká nádej na náhlu zmenu robila šťastnou, ale ráno jej vždy pripomínalo zdanlivú nemožnosť zmeny. [P. Jaroš] 2. ▶ niečo, čo sa nedá uskutočniť, čo nie reálne, nereálnosť: pokúsiť sa o n.; netúži po rozličných nemožnostiach; agentúra žiada od tlmočníka úplné nemožnosti; Tvoriť, hľadať, predierať sa húštinou možností i nemožností k vytýčenému cieľu. [LT 1991] ◘ fraz. to je holá/úplná nemožnosť je to vylúčené