Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
naproti prísl.
naproti predl. s D
naproti spoj. priraďovacia ako súčasť dvojslovnej spojky naproti tomu
naproti1 prísl. 1. ▶ na opačnej, protiľahlej strane; na protiľahlú stranu; syn. oproti: býva v dome n.; zastávka je hneď n.; ukázal na kopec n.; zájdem n. po nejaké víno, nech tu nesedíme nasucho; Naproti v obchode majú ešte otvorené. [P. Vilikovský]; Vstal zo svojho kameňa, podišiel k mesiačikovi, čo sedel naproti. [M. Ďuríčková]; Žobráčka Uršuľa, čo žila naproti, mu natierala tvár liečivými masťami a olejmi. [S. Rakús] 2. (komu) ▶ vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej, približujúcej sa osobe, v ústrety niekomu; syn. oproti: ísť niekomu n.; vyšiel jej n. privítať ju; vybrala sa mu n.; Počula som, ako prichádza, vybehla som mu naproti. [N. Rappensbergerová]; Len čo začula vrznúť dvere, už mi bežala naproti. [M. Zelinka]
naproti2 predl. s D ▶ vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane; syn. oproti: sedieť n. sebe; Uviazal ho [koňa] na námestíčku naproti vinárni. [Š. Žáry]; Hrádza je naproti domu, treba len prejsť cez cestu. [M. Kompaníková]
naproti3 spoj. priraďovacia ako súčasť dvojslovnej spojky naproti tomu ▶ vyjadruje odporovací vzťah, ale, kým: v dedine žije len 200 Rómov, n. tomu v osade ich je viac ako tisíc; U viedenského obecenstva Figarova svadba prepadla, naproti tomu v Prahe malo toto skvelé dielo senzačný úspech. [P. Karvaš]
odnaproti, pís. i od naproti prísl. ▶ z protiľahlej strany vzhľadom na hovoriaceho: je u nás na návšteve sused o.; drevo si donesú z lesa o.; Musel som volať z obchodu odnaproti žene do roboty, aby mi prišla odomknúť. [J. Satinský]; Od naproti, spoza cesty sa nevľúdne mračil les, haliaci strminy Pekelného vrchu. [J. Červenák]