kamarát -ta pl. N -ti m.
kamarát -ta pl. N -ti m. ⟨fr. ‹ špan.⟩ 1. ▶ duchovne a citovo blízky človek, ktorému sa dá dôverovať a ku ktorému cítime náklonnosť, druh, priateľ: dobrý, najlepší k.; celoživotní, spoľahliví kamaráti; kamaráti z detstva, z vojenčiny; si skvelý k.!; dávni kamaráti dlhoroční; Odvykne Jana od krčmy a zlých kamarátov? [K. Lazarová] 2. ▶ (obyč. v oslovení) familiárne pomenovanie mužskej osoby, ktorú hovoriaci spravidla nepozná: poď sem, k.!; pomkni sa trocha, k.! ◘ fraz. kamaráti na život a na smrť najlepší, verní priatelia; kamarát/kamaráti z mokrej štvrte spoločník, spoločníci pri pijanských podujatiach; nie je kamarát ako kamarát nie každý priateľ je rovnako oddaný; štvornohý kamarát pes ◘ parem. kamarát-nekamarát, z čerešne/z hrušky dolu zákaz, pravidlo platí pre každého rovnako ▷ kamarátik -ka pl. N -ikovia/-ici G -kov m. zdrob. expr.: ty si môj zlatý k.!; uctiť si kamarátika; kamarátko -ka pl. N -kovia m. hypok.: nie tak zhurta, k.!; povedz to svojmu kamarátkovi; Počuješ, kamarátko? Zobuď sa, nespi toľko! [A. Baláž]; Kamarátko, spíš? [D. Tatarka]; kamarátka -ky -tok ž.: nerozlučné kamarátky; zdôverila sa najlepšej kamarátke