jasné čast.
jasne, jasno 2. st. -nejšie prísl.
jasné čast. hovor. ▶ vyjadruje súhlas, kladnú odpoveď, prisvedčenie, isteže, iste: j., prídem; j., rozumiem; Dá sa! Jasné! [V. Klimáček]
jasne, jasno1 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ silno svietiac, žiariac; (o farbe) majúc svetlý, jasný odtieň: j. svietil mesiac; j. červená tekutina; medzi trsmi trávy jasno svieti zlatý, opršaný ľubovník [V. Šikulová] 2. ▶ ľahko pochopiteľným spôsobom, zrejme, očividne, zrozumiteľne; bystro sa prejavujúc; svedčiac o tom; syn. jednoznačne: j. prevyšoval súpera, dominoval; občania zástavbu j. odmietli; kritika by mala byť j. formulovaná; dal j. najavo, čo žiada; jasnejšie určiť pravidlá 3. iba jasno1 iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje stav ovzdušia s jasnou oblohou bez mračien, bezoblačno: doobeda bude j.; bolo j., ale nie horúco 4. ▶ (o zvuku) vysoko, príjemne znejúc; op. temno, temne: jeho slová zneli j. ◘ fraz. stručne a jasne po zhrnutí názorov vychádza tento názor; urobiť si/mať vo veci/veciach jasno získať, mať informácie o istej záležitosti a pochopiť ju; netápať v neistote