hodne1 čísl. základná neurčitá hovor. ▶ vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah, veľa, mnoho: bolo tam h. ľudí; priať h. zdravia; zarobil h. peňazí; má h. času; dalo mi to h. roboty; stratil h. krvi; v jeho slovách bolo h. pravdy; Oproti sebe mám mužovu tvár, chudú, unavenú, tiež mu pribudlo hodne vrások. [E. Farkašová]
hodne2 2. st. viac/viacej prísl. 1. ▶ vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah a pod. deja; syn. veľa, mnoho; op. málo: h. chodiť medzi ľudí; h. hovorí; - Oni už tiež hodne poskusovali, - ponáhľa sa babka s uznaním. [K. Lászlová]
2. ▶ vyjadruje veľkú mieru, intenzitu vlastnosti; syn. veľmi; op. málo: je to h. rozšírený názor; bol už h. starý; čakám tu h. dlho; bolo už h. po polnoci; h. to na neho zapôsobilo; je h. nižší, vyšší oveľa; V ich pohľadoch, iste výsmešných a hodne pyšných, by som čítal jediné slovko, ktoré ma privádza do zúrivosti: Zlodej!. [Ľ. Zúbek]; Psík sa mohol ozvať aj zo sna alebo hodne, hodne ďaleko. [L. Ťažký]