farba -by farieb ž.
farba -by farieb ž. ⟨nem.⟩ 1. ▶ vlastnosť vecí, javov vnímaná zrakom, založená na pohlcovaní svetla rozličnej vlnovej dĺžky: biela, modrá, ružová f.; jahodová f.; tmavohnedá, zelenkastá, oranžovožltá f.; sýta f. zelene; dúhové farby; tlmené, teplé tóny farieb; pestré farby kvetov; pochmúrna, gýčová, vyzývavá f. oblečenia; harmónia, škála farieb; ostrosť farieb; jeseň hýri farbami; kombinovať, vnímať farby □ vysielať vo farbe používať technológiu, ktorá umožňuje farebné vysielanie televízie 2. ▶ farbiaca látka; syn. farbivo: temperové, olejové, vodové farby; acetónová, fermežová, latexová f.; prášková, tekutá f.; lesklá, matná f.; f. rozpustná vo vode; používať farbu na líca; kúpiť si farbu na vlasy; miešať, rozrábať náterovú farbu; nanášať kryciu, základnú farbu; látka púšťa farbu; farby časom blednú 3. ▶ sfarbenie pleti: prirodzená f. líc; ľudia všetkých farieb všetkých rás; mať dobrú, zdravú farbu dobre vyzerať; Na vzduch ti treba ísť, aby líčka farby nabrali. [M. Komorová]; Jeho tvár nasiakla mestskou farbou. [P. Andruška] 4. ▶ symbol príslušnosti k istému spoločenstvu: f. cechu; obhajovať národné farby; obľubovať klubové farby; Farby svojej rodiny dobre hájili aj ďalšie deti z rozkošatenej populácie Večerníka. [Vč 1988] 5. ▶ súhrn akustických vlastností zvuku spôsobujúcich rôznosť vnemu, timbre: f. hlasu; A tá farba reči, taká sýta, akoby ju bol už niekedy počul. [A. Kostolný]; Na úpravu farby zvuku je zapojený filter. [El 1981]; hud. f. tónu charakteristika zvuku daná vzájomným pomerom intenzít jednotlivých alikvotných tónov tvoriacich výsledný zvuk 6. kart. ▶ karty s rovnakým označením (červeň, zeleň, žaluď, guľa): tromfová f. ktorá má v danej hre vyššiu (prebíjaciu) silu než ostatné farby; ctiť farbu povinnosť priložiť na vynesenú farbu kartu rovnakej farby; Skočila jej do karát mrcha farba. [J. Heroldová] 7. poľov. ▶ krv zvieraťa: Pri zásahu odrežú zveri srsť a v svalstve vyrežú dieru, ktorou voľne vyteká farba. [M. Kulich] ◘ fraz. hrať všetkými farbami a) (o veci) byť veľmi pestrý b) (o človeku) striedavo sa červenať a blednúť (od rozpakov, hanby a pod.); chytať farbu opaľovať sa; kresliť/maľovať/opisovať niečo ružovými farbami kladne, priaznivo o niečom hovoriť; kresliť/maľovať/opisovať niečo čiernymi farbami negatívne, nepriaznivo o niečom hovoriť; meniť farbu/farby (o človeku) a) striedavo sa červenať a blednúť (od rozpakov, hanby a pod.) b) byť nestály; von s farbou! ukáž svoje skutočné zmýšľanie; vyjsť/vyrukovať s farbou [von/na svetlo] al. priznať/ukázať farbu a) prejaviť svoju skutočnú mienku, skutočné úmysly b) povedať pravdu, priznať sa ▷ zdrob. ↗ farbička