dokončiť -čí -čia dokonči/dokonč! -čil -čiac -čený -čenie dok.
dokončievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, dokončovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. (čo) ▶ dovádzať do konca, do stavu, keď je niečo hotové; syn. ukončovať, zakončovať, dovršovať; op. začínať: d. štúdiá; d. žatvu; d. stavbu domu; d. obed dovárať; Dokončovala trvalú, keď k nej prišiel šéf. [P. Karvaš]; Zamerali sme sa na konečnú, ktorá je momentálne v štádiu dokončievania. [Vč 1983] ▷ dok. ↗ dokončiť
dokončiť -čí -čia dokonč/dokonči! -čil -čiac -čený -čenie dok. (čo) ▶ doviesť do konca, do stavu, keď je niečo hotové; syn. skončiť, ukončiť, zakončiť, dovŕšiť; op. začať: d. prácu; d. článok dopísať; d. nepríjemný rozhovor; d. nakrúcanie filmu; d. základnú školu vychodiť; dokončená stavba; dokončenie jesenných prác; Ty si pokojne všetko dokončíš, vymaľuješ aj vypáliš. [V. Handzová]; Nedokončil vetu, lebo vždy mu vyhŕkli z očí slzy. [P. Jaroš] nedopovedal ▷ nedok. ↗ dokončievať, dokončovať
nedokončený -ná -né príd. ▶ ktorému chýba niečo do úplnosti, celosti, nedovedený do konca, neúplný, nehotový; syn. neukončený, neskončený: n. rozhovor; nedokončené dielo, štúdium; kúpiť n. dom; zostáva mu ešte veľa nedokončenej práce; Uprostred na rozložitom stojane trčala nedokončená krajinka. [P. Jaroš]; Každý čosi vravel, boli to nedokončené vety, otázky nikomu, pohľady nikam. [V. Klimáček] ▷ ↗ i dokončiť