dobreže, dobre že čast.
dobreže, pís. i dobre že čast. 1. v spojení so slovesom v zápore ▶ vyjadruje neuskutočnenie deja napriek vysokej intenzite činiteľov, ktoré ho vyvolávajú; syn. div, divže: Rozbehli sa ľudia na všetky strany, poprezerali všetky kúty, dobreže v myšacích dierach nehľadali. [ľudová rozprávka]; Krásne sa chumelí, opakujem a dobreže sa netľapkám dlaňami. [Š. Žáry]; Ten deň dobreže nedostal od radosti infarkt. [P. Jaroš] 2. ▶ vyjadruje neuplatnenie al. neúplné naplnenie významu nasledujúceho pomenovania, takmer, skoro; syn. div nie, divže nie: dejiny svojho mesta poznal dobreže nie naspamäť; Obviňoval sa z ľahtikárstva, dobre že nie z nemravnosti, ale nemohol si pomôcť. [I. Kšiňan]