div1 divu pl. N divy m. ▶ niečo neobyčajné, zvláštne, zriedkavé, čo vyvoláva údiv (vec, jav, skutok); syn. zázrak, čudo: divy ľudského umu, ducha; technické divy vymoženosti techniky; až taký d. to nie je; považovať niečo za d.; obdivovať divy prírody; robiť (hotové) divy; dokázať divy; Ľudský duch má nesmierne väčšiu cenu ako celý vesmír so všetkými divmi. [A. Hlinka] □ sedem divov sveta diela, ktoré svojou technickou al. umeleckou dokonalosťou vzbudzovali obdiv staroveku ◘ fraz. div divúci a) výraz veľkého počudovania, prekvapenia b) čudo, zázrak; na div sveta na počudovanie; často iron. ôsmy div sveta niečo mimoriadne vzácne, výnimočné
div2 prísl. iba v spojeniach nie (je) div, že..., žiaden div, že... ▶ nemožno sa čudovať, niet sa čo diviť; syn. nečudo: žiaden div, že doprava stagnuje; za takýchto okolností nie div, že odišiel; nebol div, že nikto z pozvaných neprišiel; Doma počúvali o vojne deň čo deň, nejeden z nich mal otca na vojne - nuž nie div, že sa ich myseľ zapodievala vojnou. [Ľ. Zúbek]
div3, divže čast. 1. v spojení so záporným slovesom ▶ vyjadruje neuskutočnenie deja napriek vysokej intenzite činiteľov, ktoré ho vyvolávajú, len-len že, dobre že: div sa nepominul od žiaľu, od zlosti; div nepopadali na zem od smiechu; div že nezdrevenela od ľaku; Všade sa belel [sneh], trblietal, a ak zasvietilo slnko, div oči neoslepil. [P. Jaroš]; Keď zaparkoval, stlačil fanfárovú húkačku a kočky div že nevyskakovali z okien. [Vč 1980]
2. často iron. v spojeniach div nie, div že nie ▶ vyjadruje neuplatnenie al. neúplné naplnenie významu nasledujúceho pomenovania, takmer, skoro; syn. dobre že nie: vyhlasovali ma div nie za blázna; chodil tam div že nie každý deň; A žiadali, aby ich študent vymenoval div nie v abecednom poradí. [LT 1997]; Hlúpe reči spôsobili div že nie medzinárodnú aféru. [Sme 2003]