moľa mole pl. G molí D moliam I moľami ž., moľ G a A moľa pl. N a A mole G moľov D moľom I moľmi m.
mol molu L mole m. (stupnica)
mol neskl. s. v spojení byť na mol – byť opitý
mól mólu L móle pl. N móly, mol molu L mole pl. N moly m. (jednotka SI)
namol, obyč. pís. na mol prísl.
moľa mole pl. G molí D moliam ž., moľ G a A moľa pl. N a A mole G moľov D moľom m. ▶ drobný motýľ z čeľade moľovitých so svetlým i tmavým sfarbením, ktorého larvy sa živia odumretými látkami rastlinného al. živočíšneho pôvodu: knižná, potravinová m.; larvy, zárodky múčnych molí v cestovinách; moľami prežratý kožuch, klobúk; orechy napadnuté moľami; listoval v starých knihách, z ktorých vyletovali mole □ zool. moľa šatová Tineola bisselliella; moľa kožušinová Tinea pellionella; moľa obilná Nemapogon granellus
mól mólu L móle pl. N móly m. ⟨lat.⟩ chem., fyz. ▶ jednotka látkového množstva v sústave SI, ktorá predstavuje látkové množstvo obsahujúce taký počet častíc (molekúl, atómov al. iných entít) ako 0,012 kg nuklidu uhlíka 12C, zn. mol: jeden m. roztoku jódu; tri móly amoniaku; dvanástina mólu izotopu uhlíka 12C má hmotnosť 1 g
mol1 neskl. s. hovor. i G molu L mole m. ⟨tal.⟩ hud. ▶ prirodzená mäkká stupnica al. tónina, ktorá má poltón medzi druhým a tretím a piatym a šiestym stupňom; op. dur: Brahmsov klavírny koncert d mol; symfónia v b mol; skladba napísaná v mole; prechod z duru do molu; hrajú piesne v stupnici mol
mol2 zn. chem., fyz. ▶ mól
mol3 prísl. hovor. expr. iba vo fraz. spojeniach byť na mol ▶ byť veľmi opitý; opiť sa na mol po požití veľkého množstva alkoholu stratiť sebakontrolu, veľmi sa opiť
namol, obyč. pís. na mol prísl. hovor. expr. obyč. v spojeniach byť na mol byť veľmi opitý; opiť sa na mol ▶ dostať sa do stavu ťažkej opitosti, veľmi sa opiť: Okolo obeda sú všetci na mol, ležia ako klady. [V. Šikula]; Vyšiel som na dvor a zbadal som ho, ako opitý na mol spí pri ohnisku. [M. Vadas]; Bol opitý, ale nie namol, iba dosť opitý. [D. Dán]