kôl kola L kole pl. N koly m.
kôl kola pl. N koly m. 1. ▶ hrubšia, najčastejšie drevená tyč na jednom konci zahrotená: podporné, nosné koly; chatrče postavené na koloch; spevniť brehy jazera kolmi; pred sadením stromčeka treba zatĺcť do stredu jamy k.; Každá osada je ohradená dreveným plotom, ktorý je postavený z niekoľko metrov vysokých ostrých kolov jasnočervenej farby. [InZ 2000] 2. ▶ hrubšia, najčastejšie drevená tyč zahrotená na oboch koncoch, používaná v stredoveku na popravovanie: Pravda, domov sa vrátiť nemohol, tam by ho sultánovi vojaci chytili, vrátili pašovi alebo nastokli na kôl. [P. Dvořák]; Podľa inej verzie ich napichli na koly a potom vraj upálili. [J. Bob] ◘ fraz. byť/ostať/žiť ako kôl v plote byť celkom sám, opustený; stáť ako kôl stáť nehybne, nečinne, bez slova; trčať ako kôl v plote a) fyzicky vyčnievať svojou výškou b) vyznačovať sa odlišnými vlastnosťami ako väčšina; ukazovať/namaľovať straky na kole klamať, zavádzať