konanie -nia -ní s.
konanie -nia -ní s. 1. iba sg. ▶ spôsob vykonávania niečoho; činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho: svojvoľné, nečestné k.; súhlasiť s konaním niekoho; byť zodpovedný za svoje k.; uvedomiť si nesprávnosť svojho konania; čo ovplyvňuje k. ľudí?; Ak niekto motivuje svoje konanie bezprostrednou vidinou šťastia, obyčajne ho nikdy nedosiahne. [E. Dzvoník]; Turisti neuváženým konaním pridávajú prácu tým, ktorí v horskom teréne zachraňujú ľudské životy. [Sme 1997] 2. i práv. ▶ súhrn všetkých úkonov súdu al. inej inštitúcie a zúčastnených strán: trestné, rozvodové, dedičské, exekučné k.; oponentské, stavebné k.; výberové k. konkurz; prijímacie k. prijímacie skúšky; pripomienkové k. procedúra pri schvaľovaní zákona; náhrada trov konania; prieťahy v súdnom konaní; výsledky konaní o udelenie licencií; podať návrh na vyvlastňovacie k. □ geod. konanie o námietkach obnova katastrálneho operátu novým mapovaním al. skrátenou formou, v rámci ktorej sa predloží nový katastrálny operát na verejné nahliadnutie ▷ ↗ i konať