hnať sa ženie sa ženú sa žeň sa! hnal sa ženúc sa ženúci sa hnanie sa bud. bude sa hnať budú sa hnať nedok.
hnať ženie ženú žeň! hnal ženúc ženúci hnaný hnanie bud. bude hnať budú hnať nedok.
hnať sa ženie sa ženú sa žeň sa! hnal sa ženúc sa ženúci sa hnanie sa bud. bude sa hnať/poženie sa budú sa hnať/poženú sa nedok. 1. expr. (kam; kade) ▶ rýchlo sa pohybovať; syn. uháňať: h. sa do školy; h. sa dolu schodmi; ktosi sa ženie za nami; pes sa hnal po ulici; auto ženúce sa 200 km rýchlosťou; Roztvoril náručie, hnal sa ku mne. [M. Zelinka]; Za rampami, cez ktoré sa ženie vlak, stoja vozíky. [K. Lazarová] 2. ▶ rýchlo postupovať (obyč. v množstve); syn. rútiť sa, valiť sa: po oblohe sa ženú oblaky; zo severu sa ženie búrka; vojsko sa hnalo na nepriateľa; Krútňava prachu sa hnala po ceste. [V. Mináč]; Hlavou sa mi hnali bláznivé myšlienky. [D. Slobodník]; Z útrob zeme sa nezadržateľne hnal na povrch plyn. [NP 1986] 3. expr. (s čím; s neurčitkom; ø) ▶ rýchlo konať, náhliť sa s vykonaním niečoho: ženie sa s domácimi úlohami; musíme sa h., lebo to dnes nedokončíme; Hnal sa kopať repu, aby mohol prvý odviezť. [J. Jonáš] 4. expr. (za kým, za čím) ▶ veľmi sa usilovať niečo dosiahnuť; syn. naháňať sa: h. sa za majetkom, za slávou, za šťastím, za kariérou; Každý sa ustavične za voľačím ženie, pachtí a štve. [V. Handzová]; Dúfam, že si sa poučil na dobrých pár desaťročí a už sa nepoženieš za prvou sukňou, čo ti príde do cesty. [P. Andruška] 5. expr. (do čoho) ▶ horlivo sa do niečoho púšťať: h. sa do roboty; h. sa do ženenia; len sa do toho tak nežeň!; S učením sa nepasoval, ani sa doň nehnal. [R. Jašík]; Ženú sa do dobrodružstva, v ktorom si zlomia väz. [E. B. Štefan] 6. (ako) ▶ (o rastlinách) rýchlo rásť: stromy sa ženú do výšky ◘ fraz. hnať sa do niečoho ako divý/splašený neuvážene, bez rozmyslu sa púšťať do nejakej činnosti; hnať sa do záhuby/do skazy/do nešťastia nedbať na nebezpečenstvo, priveľmi riskovať
hnať ženie ženú žeň! hnal ženúc ženúci hnaný hnanie bud. bude hnať/poženie budú hnať/poženú nedok. 1. (čo) ▶ uvádzať do činnosti; udržiavať v činnosti; syn. poháňať: h. stroj elektrinou; voda ženie mlyn; Rieka potečie novým korytom a prívodným kanálom, ktorý bude hnať hydroelektráreň. [A. Bednár] 2. (koho, čo) ▶ spôsobovať pohyb istým smerom: loďka hnaná búrkou; Silný vietor hnal do okna clonu dažďa. [L. Ballek]; Z doliny vial svieži vánok a hnal do ulíc vôňu lesov a polí. [M. Krno]; Zdalo sa mi, že nás prúd ženie rovno na skalu. [M. Jančová]; neos. čln hnalo od brehu 3. (koho, čo kam) ▶ nútiť (človeka al. zviera) do pohybu istým smerom: h. statok na pašu; ženie deti domov; neviem, čo ma tam hnalo; Až do tej chvíle nepomyslel, že aj Anna mohla byť v zástupe, ktorý popoludní hnali ako dobytok do mesta. [A. Baláž]; Potom vkĺzla do svojho sárí a hnala muža do kúpeľne. [E. B. Štefan] 4. expr. (koho, čo; koho do čoho; koho s neurčitkom) ▶ nútiť do rýchleho pohybu, do činnosti; syn. poháňať, naháňať: h. kone; ženú ma spať; h. deti do učenia; h. syna do ženenia; Hnal tú káru ako splašenú kozu. [J. Kot]; Čo nás tak ženieš? Človek si pri tebe nemôže ani oddýchnuť. [J. Beňo]; Dlžoba ju hnala, pamätáš sa, keď som ju z Rovien na chrbte zniesol, skoro sa pretrhla. [L. Ťažký]; Teba treba stále hnať. Do všetkého ťa treba naháňať. [V. Šikula] 5. (koho) ▶ (o citoch, pocitoch) podnecovať do činnosti; syn. pobádať, povzbudzovať, nutkať: ženie ho pud; hnala ho zvedavosť; hnaný hladom; Ani za dva vozy plachát by nebola vstúpila znovu do toho domu, keby ju nebola hnala túžba za chlapcom. [K. Lazarová]; Mňa hnala nedočkavosť: čím skôr sa striasť dlhov. [V. Mináč] 6. (koho odkiaľ) ▶ nútiť odísť; syn. vyháňať, zaháňať, odháňať: Hnala ma z inšpekčnej izby ako chlapca zo susedovej hrušky. [J. Podhradský]; Ak prídem domov sám, tatko si bude myslieť, že sa na teba hnevám a že som ťa od nás len preto hnal. [V. Šikula] 7. hovor. expr. ▶ rýchlo ísť, náhliť sa; syn. uháňať: kričali na šoféra, aby tak nehnal; Čo ženieš ako blázon? [J. Pohronský]; Pokiaľ sme sa cítili dobre, tak sme to do vrchov „hnali“. [Vč 1974] 8. ▶ (o rastlinách) rýchlo rásť, vyháňať: rastlina ženie do kvetu, do klasu, do semena; strom ženie do výšky; kým bolo suchšie, plodiny hnali do koreňov; Taká zelina, čo miesto do hlavičiek ženie len do lístia, nie je hodna ani šesták. [F. Hečko] 9. neos. hovor. (koho) ▶ zapríčiňovať hnačku, preháňať: od kapusty ho ženie; deti ženie majú hnačku ◘ fraz. beží/letí, akoby ho hnal al. akoby ho [všetci čerti] hnali veľmi rýchlo uteká, odchádza odniekiaľ; hnať ľudí na jatky posielať ľudí zomrieť (obyč. vo vojne); hnať niečo do krajnosti/do extrému/ad absurdum/na ostrie noža vyhrocovať situáciu; hnať niekoho pred súd žalovať niekoho; expr. hnať niekoho svinským krokom rázne niekoho zaháňať, vyháňať; hnať niekomu vodu na mlyn pomáhať niekomu (aj nevedomky); za groš/za korunu by hnal voš do Pešti/krížom cez mesto/cez Tatry je veľmi lakomý ▷ opak. hnávať -va -vajú -val