odplácať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok.
odplácať sa -ca sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok.
odplácať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. ((komu) čo (čím)) ▶ dávať niekomu niečo za niečo, vracať ako protihodnotu al. náhradu, oplácať (v kladnom al. zápornom zmysle): o. služby; o. nadávky; odplácajme rodičom ich lásku; cisárovi jeho náklonnosť odplácali priam zbožnou oddanosťou; Magda sa smiala a odplácala žarty žartmi. [Ľ. Zúbek]; V troch doterajších súbojoch nedokázali Trenčania streliť Dubnici ani gól, takže súperovi majú čo odplácať. [Šp 2007] ◘ fraz. odplácať rovnakou mincou/mierou a) zachovávať sa tak, ako sa zachoval druhý b) mstiť sa za krivdu ◘ parem. neodplácaj zlé zlým o potrebe odpúšťania ▷ dok. ↗ odplatiť
odplácať sa -ca sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok. (komu; za čo; čím) ▶ dávať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle), odvďačovať sa, odmeňovať sa niekomu: o. sa rodičom; nie každý sa odpláca za láskavosť vďačnosťou; za službu sa odplácala úsmevom; nevie zniesť kritiku a odpláca sa neférovým spôsobom; Koľko dobrodenia preukazujeme ľuďom, a odplácajú sa iba nevďakom. [A. Masár-Tatranský] ◘ fraz. odplácať sa rovnakou mincou/mierou a) zachovávať sa tak, ako sa zachoval druhý b) mstiť sa za krivdu ▷ dok. ↗ odplatiť sa
odplatiť sa -tí sa -tia sa odplať sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok. (komu; za čo; čím) ▶ dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle), odvďačiť sa, odmeniť sa niekomu: o. sa za pomoc; bohato, štedro sa ti odplatím; matke sa odplatila nevďakom; Bude mi cťou, ak nám dovolíte aspoň takto sa odplatiť za kráľovskú pohostinnosť. [V. Krupa]; Bože, prosím ťa! Uzdrav ju, aby som sa jej mohla aspoň čiastočne odplatiť. [K. Lászlová] ▷ nedok. ↗ odplácať sa
odplatiť -tí -tia odplať! -til -tiac -tený -tenie dok. ((komu) čo (čím); ø) ▶ dať niekomu niečo za niečo, vrátiť ako protihodnotu al. náhradu, oplatiť (v kladnom al. zápornom zmysle): o. dobro, dôveru, láskavosť; o. urážku; o. návštevu opätovať; domáci hráči budú chcieť o. hosťom prehru; má moc súdiť a spravodlivo o.; Cítil sa zaviazaný jej to odplatiť, zaručiť sa za jej šťastie. [A. Hykisch]; On [Boh] každému odplatí podľa jeho skutkov. [KN 2003] □ nech vám to Pán Boh odplatí na deťoch (prejav vďačnosti) vďaka, ďakujem ▷ nedok. ↗ odplácať