odev -vu pl. N -vy m.
odev -vu pl. N -vy m. ▶ súhrn vecí, najčastejšie ušitých z nejakého textilného materiálu, slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela; syn. šaty, oblečenie: čistý, biely, čierny o.; sviatočný, smútočný o.; pracovný, ochranný o.; rehoľný, liturgický o.; módne odevy; pánske, dámske, letné, zimné odevy; kožený o.; vrchný o.; slabý, nedostatočný o. nie dosť chrániaci pred nepriazňou počasia, napr. pred chladom, dažďom; roztrhaný, chatrný kus odevu; kovové časti, ozdoby odevu; výroba, výrobca odevov; ľudia v pestrých odevoch; šiť, vyrábať, vyvážať, dovážať odevy; do kufra si pribalí aj teplý o. ▷ odev. konfekčný odev továrensky, sériovo vyrobený odev v normalizovanej veľkosti pre neznámeho zákazníka □ civilný odev bežné, nepríznakové oblečenie ľudí, u ktorých sa predpokladá uniformovaný odev ako znak profesiovej príslušnosti (policajti, kňazi, rehoľníci, vojaci a pod.); ľudový odev kroj; národný odev oblečenie al. nejaká jeho časť ako národný symbol, napr. kimono pre Japoncov, kilt pre Škótov a pod.; reflexný odev bezpečnostný odev výraznej farby a s reflexnými prvkami, ktorý je a) povinnou výbavou vo vozidle b) povinný pre chodcov pri zníženej viditeľnosti