nadmieru prísl.
nadmieru prísl. ▶ nad zvyčajnú mieru; viac, než je vhodné, potrebné, veľmi, priveľmi; syn. mimoriadne: n. sebavedomý mladík; byť s niečím n. spokojný; byť n. vyťažený; počínať si n. opatrne; práca sa n. vydarila; žiaci boli n. hluční; Vraj sú až nadmieru uveličení, že ich tak obskakujú. [E. Dzvoník]; Tento nadmieru poučný a srdečný rozhovor som si vypočul hneď v prvý deň, ako som nastúpil. [P. Valo]