vyhrešiť -ší -šia vyhreš! -šil -šiac -šený -šenie dok.
hrešiť -ší -šia (ne)hreš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok. 1. náb. (ø; proti čomu, proti komu; čím) ▶ dopúšťať sa hriechov proti Božím prikázaniam, previňovať sa (v kresťanskom zmysle), nedodržiavať Božie prikázania: h. proti Pánu Bohu; h. slovami, činmi; Hrešil som proti šiestemu prikázaniu myšlienkou i skutkom. [K. Jarunková] 2. (ø; proti čomu) ▶ porušovať zásady korektného, slušného správania; robiť niečo nedovolené; dopúšťať sa priestupkov; syn. prehrešovať sa, previňovať sa: h. proti zákonom, záujmom štátu; hreší proti vlastnému zdraviu; Veď my hrešíme. Bankety sú zakázané, a my, úradní ľudia, obsluhujeme. [I. Stodola]; Kto ohováraním, t. j. šírením nepravdivých správ, oberie niekoho o dobré meno, hreší proti spravodlivosti. [Anton Hlinka] 3. (koho) ▶ dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým; robiť výčitky niekomu; syn. karhať, napomínať: h. neposlušného žiaka; matka ho musí často h.; nehreš ho, nemôže za to; Počul som, ako sa mu ľudsky prihovára, ako ho napomína a hreší. [A. Chudoba] 4. (na koho, na čo; ø) ▶ (v hneve, zlosti, rozčúlení) vyslovovať hrubé, ostré, urážajúce slová; syn. nadávať, hromžiť, kliať: hrešil na úradníkov; netreba h. na osud; hreší v jednom kuse; kade chodí, tade hreší; uľavuje si hrešením; Nehreš, - povedal sváko, pristúpil k vypínaču, zažal svetlo, ale vzápätí ho zasa zhasol. [I. Habaj] ◘ fraz. hrešiť ako kočiš/paholok/pohan vyslovovať veľmi hrubé, vulgárne nadávky; hrešiť, akoby hromy tĺkli nahlas nadávať; hrešiť, až sa hory zelenajú al. kľaje a hreší, až zemi ťažko používať neprimerané výrazy al. výroky; hrešiť vo všetkých svetových jazykoch používať rôzne nadávky ◘ parem. čím kto hreší, tým trestaný býva; svätí boli a hrešili každý sa dopúšťa chýb ▷ opak. hrešievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ zhrešiť, k 3 ↗ vyhrešiť, k 4 ↗ zahrešiť