fajčiť -čí -čia (ne)fajči/(ne)fajč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok.
fajčiť -čí -čia fajč/fajči! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. ⟨nem. ‹ lat.⟩ (čo; ø) ▶ vdychovať a vydychovať dym, obyč. z tlejúceho tabaku: f. cigaretu, cigaru, fajku; f. marihuanu, ópium; veľa, tuho, potajomky f.; f. jednu od druhej; počet fajčiacich žien stúpa; prestať, začať, odúčať sa f.; fajčenie škodí zdraviu; Jediný z nás fajčil a dym išiel vždy priamo na mňa. [Pc 1999]; pren. Uprostred pokojne a dôstojne fajčil rušeň. [R. Moric] vypúšťal dym, paru □ Fajčiť zakázané; Zákaz fajčiť nápisy na verejných miestach; Fajčenie môže zabíjať; Fajčenie vážne ohrozuje zdravie; Fajčenie vážne škodí vám aj ľuďom okolo vás varovné nápisy na cigaretových škatuľkách ◘ fraz. fajčiť ako Turek veľa ▷ opak. fajčievať -va -vajú -val