mimochodom prísl.
mimochodom čast.
mimochodom1 prísl. ▶ bez osobitného úmyslu, mimovoľne: m. niečo poznamenať, podotknúť, spomenúť; len tak m. sa po čase dozvedel, ako to dopadlo; Nevrátil sa, - povedala akoby mimochodom. [V. Šikula]; Vtedy mu ktosi len tak mimochodom nadškrtol, či by nepísal súdničky pre redakciu Ľudu. [M. Urban]
mimochodom2 čast. ▶ uvádza výpoveď súvisiacu s predchádzajúcim kontextom al. začínajúcu novú tému, práve mi zišlo na um, aby som nezabudol, pri tej príležitosti (chcem povedať); syn. vlastne: m., o koľkej si včera prišiel?; m., ako vás mám oslovovať?; stalo sa to v stredu, m., práve v deň jeho narodenín; Čo mi napokon zostávalo iné, ako jej podstrčiť tých pár dokumentov, z hľadiska histórie, mimochodom celkom bezcenných. [P. Vilikovský]; Mimochodom, si trochu prchký a precitlivený. [E. Dzvoník]