napotom, obyč. pís. na potom prísl.
potom prísl. i čast.
napotom, obyč. pís. na potom prísl. hovor. ▶ na iný, neskorší, neurčitý čas, na neskôr, na neskoršie, na inokedy: zvykol si nechávať veci, robotu n.; všetko odkladal na potom; schovávať niečo n.; nečakaj na potom!; Nádej sa spolieha na iné než na človekovu identitu; odkladá, odsúva bytie na inokedy, ustavične na potom. [I. Kadlečík]; Kúpili si nové háby a nový dom. A že mali hodne peňazí, mali napotom. [R. Sloboda]