obrus -sa/-su pl. N -sy m. (bytová textília)
obrus -su pl. N -sy m. (odpad pri brúsení)
obrus1 -sa/-su pl. N -sy m. ▶ bytová textília štvorcového, obdĺžnikového al. okrúhleho tvaru používaná na prikrývanie stola pri stolovaní al. ako ochrana či ozdoba, v minulosti aj na iné účely: biely, kockovaný, kvietkovaný o.; ľanový, damaskový o.; vyšívaný, čipkovaný o.; kuchynský o. z voskovaného plátna; prestrieť na stôl čistý, sviatočný, vianočný o.; vytriasť, oprášiť o.; zmetať z obrusa omrvinky; stolík prikrytý papierovým obrusom; spony na o. na prichytenie obrusu, aby ho niekto nestiahol, aby sa nešmýkal a pod.; až do polovice 20. storočia bolo na Slovensku rozšírené nosenie detí na chrbte v plachte alebo v obruse; Z bielych strapcov tkaného obrusa spletá tenké vrkôčiky. [K. Jarunková] ▷ zdrob. ↗ obrúsok, obruštek
obrus2 -su pl. N -sy m. 1. tech. ▶ odpad pri brúsení, opracúvaní materiálu: o. obrobku; merný o. pomer medzi objemom odbrúseného materiálu a objemom pritom spotrebovanej brúsnej vrstvy 2. tech. ▶ opotrebenie povrchu niečoho trením, obrúsenie, obrusovanie, oter, oder: o. strojovej súčiastky, pneumatiky; odolnosť vozovky, dlažby proti obrusu 3. geol. ▶ rozrušenie skalného podkladu pohybom vody, ľadu, vetra a pod., obrúsenie; takto vzniknuté miesto: ľadovcový o.; svahy s viacerými obrusmi; o. splavenín zmenšenie hmotnosti al. objemu splaveninových zŕn ich obrúsením pri pohybe