nakoniec prísl.
nakoniec čast.
nakoniec1 prísl. ▶ v poslednej fáze, na samom konci; syn. napokon1, naostatok1: n. sa dohodli; n. sa rozhodla, že navštívi rodičov a oboznámi ich so situáciou; n. našli riešenie; Papier sa mi toľko tmolil pod nohami, až som ho nakoniec zdvihol. [D. Dušek]; Rád zahadzoval do koša rôzne upomienky úradov, hoci vedel, že úrad si ho nakoniec nájde, príde druhá upomienka s penále a pod. [R. Sloboda]
nakoniec2 čast. ▶ pripája aktuálny výraz s významom súhlasu, uspokojenia, rezignácie a pod.; syn. koniec koncov, napokon2, konečne2, vlastne: n., asi to povedia aj tebe; n., máš pravdu, urobme to, ako ty chceš; pozvali sme aj jeho, n., pomohol nám