moc moci ž.
moc prísl.
moc čísl. základná neurčitá
moč moču m.
moc1 moci ž. 1. ▶ prirodzená schopnosť pôsobiť, účinnosť, pôsobenie: liečivá m. bylín; m. prírody; m. živlov; láska má veľkú m.; pripisovať prsteňu tajomnú, zázračnú, nadprirodzenú m.; stratila svoju niekdajšiu m. nad mužom; priťahovať niekoho neodolateľnou mocou [A. Hykisch]; Fantázia opriadla čarovnou mocou najmä papradie, známe u nás aj ako čertovo rebro. [E. Horváthová] 2. ▶ fyzická al. duševná schopnosť niečo robiť al. urobiť, dosiahnuť; syn. sily: urobíme všetko, čo je v našej moci; stihnúť ten termín nebolo v ľudskej moci; Ak bude v mojej moci tomu zabrániť, - mračil sa kozák, - tak tomu zabránim. [J. Červenák] 3. ▶ možnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť; schopnosť niekoho, niečo ovládať; syn. sila, účinok, vplyv: veľká m. publicistiky, médií; m. peňazí, kapitálu; vo voľbách rozhoduje m. verejnej mienky; v slove sa skrýva obrovská m.; Keď sme získali moc nad prírodou, prírodu nahradila technika. [Slo 2002] 4. ▶ rozličnými prostriedkami získaná a udržiavaná prevaha pri rozhodovaní o verejných veciach a pri spravovaní štátu al. nejakého spoločenského celku, vláda: štátna m. verejná moc uplatňovaná v spoločenstve ľudí na určitom území, ktorá využíva štátnu formu na svoje vnútorné riadenie; politická, totalitná m.; náboženská, svetská m.; neobmedzená m. panovníka; zákonodarná m. forma štátnej moci, ktorá sa realizuje prijímaním a vydávaním ústavy a zákonov príslušnými zastupiteľskými zbormi; výkonná m. sústava štátnych orgánov (vláda, ústredné orgány štátnej správy, obce), ktoré uplatňujú ústavu a zákony na výkon štátnej správy; orgány súdnej moci ústavný súd, najvyšší súd, prokuratúra; politický zápas o m.; túžiť po moci; ujať sa moci; prevziať m. v krajine; Život spravujú generácie, ktoré prišli k moci pomerne mladé, privčas si osvojili moc, najmä jej lesk. [L. Ballek] □ byť pri moci, držať sa pri moci vládnuť 5. práv. ▶ oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov, právomoc, právo: úradna m.; rozsudok nadobudol právnu m. je platný a môže sa vykonať □ plná moc a) písomný súhlas inej osobe konať v mene splnomocnenca b) tlačivo na takéto poverenie 6. ▶ sila založená na vojsku, na ozbrojených zložkách: ozbrojená m.; vojenská m. štátu; branná m. všetky ozbrojené sily a prostriedky tvoriace obranyschopnosť štátu ◘ fraz. mať niekoho v moci ovládať niekoho; niet tej moci, ktorá by ho prinútila nikto ho neprinúti; to je v Božej moci je to neisté; vyššia moc a) nepredvídané okolnosti, náhoda b) božský zásah; vziať moc do svojich rúk a) ujať sa vlády b) ovládnuť krajinu, štát
moc2 čísl. základná neurčitá hovor. ▶ vyjadruje neurčité veľké množstvo, neurčitý veľký počet niečoho, veľa, mnoho: bolo tam m. ľudí; nemal na učenie m. času; prajem vám m. úspechov; Je toho naraz trochu moc. [D. Mitana] ◘ parem. májová tráva moc úžitku dáva
moc3 prísl. hovor. ▶ vo veľkej miere, vo veľkom rozsahu deja, veľmi: m. si nerozumeli; na tom mi m. záleží; v škole m. nevyniká ◘ fraz. čo je moc, to je moc trpezlivosť má svoje hranice; [nie je to] nič moc nemá to veľkú cenu, hodnotu
moč moču m. anat. ▶ priehľadná odpadová tekutina svetložltej až jantárovej farby, vylučovaná obličkami človeka a cicavcov: tmavý, svetlý m.; prvý ranný m.; udržať, zadržiavať m.; vyšetriť vzorku moču; odobrať pacientovi m.; zistiť prítomnosť bielkoviny, krvi v moči