kritický1 [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd. (i voči komu, voči čomu; ku komu, k čomu) ▶ vyznačujúci sa triezvym, vecným hodnotením, posudzovaním; obsahujúci kritiku; poukazujúci na nedostatky, chyby: k. rozbor nedostatkov; kritické poznámky, výhrady k návrhu; ozývali sa kritické hlasy; zaujať k niečomu k. postoj; k. človek; byť k sebe k.; byť k. voči vláde, voči politikom; pozrieť sa na niečo kritickým okom □ kritický realizmus a) filoz. smer súčasnej filozofie zdôrazňujúci rozdiel medzi duševným a objektívnym svetom, ktorý je vnímaný nepriamo, cez prostredie b) lit. umelecký smer v 19. - 20. storočí zameraný na kritiku materialistickej spoločnosti a ľudí uznávajúcich jej hodnoty; knih. kritické vydanie vydanie obyč. klasického diela starostlivo pripravené, obsahujúce pôvodné znenie textu s prípadnými variantmi a s vedeckým komentárom
kritický2 [-t-] -ká -ké príd. 1. 2. st. -kejší ▶ typický pre krízu, zhoršený stav niečoho, niekoho, osudný, ťažký, nebezpečný, znamenajúci ohrozenie, krízový: k. čas, okamih, deň; k. stav; k. vek; kritická chvíľa, situácia; kritické časy; byť v kritickom rozpoložení; kritické štádium choroby; kritické postavenie menšín; On, jediný mužský člen kolektívu, vychádza so ženami vcelku dobre, hoci už boli i kritickejšie obdobia v tomto vzťahu. [I. Habaj]
2. fyz., chem. ▶ ktorý je rozhodujúci, určujúci: k. bod bod na stavovom diagrame látky určený kritickými hodnotami stavových veličín, ↗ i fraz.; k. stav stav látky, v ktorom mizne rozdiel medzi jej kvapalným a plynným skupenstvom; k. objem objem látky v jej kritickom stave; k. tlak tlak látky v jej kritickom stave, t. j. najvyšší tlak nevyhnutný na skvapalnenie plynu pri kritickej teplote; kritická teplota teplota látky v jej kritickom stave, t. j. najvyššia teplota, pri ktorej možno ešte plyn skvapalniť kritickým tlakom; kritická hodnota (veličiny) hodnota, pri ktorej nastáva nejaký špecifický jav al. nejaká zmena; kritická hmotnosť, kritické množstvo množstvo prvku, pri ktorom môže prebehnúť reťazová reakcia
◘ fraz. kritický bod rozhodujúci, rozhodný okamih
kriticky1 [-t-] 2. st. -kejšie prísl. ▶ vyznačujúc sa kritickosťou1, triezvosťou, rozumovosťou, hodnotiaco; príznačne pre triezve, rozumové posudzovanie niekoho, niečoho, pre poukazovanie na nedostatky niekoho, niečoho: k. ladená hra; k. hodnotiť, posudzovať, vyjadrovať sa; k. pristupovať k umeleckému dielu; k. sa postaviť, stavať k navrhovanému riešeniu; k. analyzujúci článok; Tinka teraz postáva pred zrkadlom ešte častejšie, ako bola jej denná norma, oveľa kritickejšie skúma svoju tvár a postavu. [A. Baláž]
kriticky2 [-t-] prísl. ▶ príznačne pre krízu; naznačujúc ťažkosti, zhoršenie niečoho: k. ohrozený stav pacienta; k. choré dieťa