korisť -ti ž.
korisť -ti ž. 1. ▶ násilím získaná, ulúpená vec al. veci: vojnová k.; vidina bohatej koristi; podiel z tučnej koristi; Kupcov orabovali, ale s korisťou nie a nie sa podeliť. [A. Habovštiak]; publ. Pohár sa stal korisťou domácich futbalistov. [Pc 1998] 2. ▶ zver ulovená predátorom al. pytliakom: prenasledovať, usmrtiť k.; vrhnúť sa na k. i pren. bezohľadne sa zmocniť niečoho; dravec číha v tráve na k.; levy sú nemilosrdné k svojej koristi; Modlivky lovia výlučne živú korisť. [InZ 2002] 3. expr. ▶ osoba vystavená násiliu, obeť: bola bezbrannou korisťou pre agresívnych spolužiakov ◘ fraz. ľahká korisť [pre zlodejov/páchateľov/násilníkov] a) predmet zle, slabo zabezpečený (pred krádežou) b) dôverčivý, bezbranný al. ľahkovážny človek; padnúť za korisť niečomu stať sa obeťou niečoho; padnúť za korisť niekomu byť ukoristený